Keď sa chceme dorozumieť s inými ľuďmi, nepoužívame jednotlivé slová oddelene, ale medzi nimi vyjadrujeme vzťahy a závislosti. Takisto vyjadrujeme vzťahy medzi slovom a realitou.

Keď poviem z ničoho nič druhému človeku: "cesta", nepochopí, čo chcem zdeliť. Keď ale poviem: "Máme pred sebou dlhú cestu", zdeľujem mu informáciu, ktorej presne rozumie. Na to, aby ju správne pochopil, sme museli zdeliť nasledujúce informácie: kto (my), čo robíme, alebo čo sa s nami deje (sloveso máme) a čo máme (dlhú cestu).

Informáciu zdeľujeme formou vety. Práve vo vete sú vyjadrené vzťahy medzi jednotlivými slovami (vetnými členmi) a medzi slovami a realitou. A čo je vlastne veta? 

Veta musí obsahovať sloveso v konkrétnych gramatických kategóriách (vo vetnom rozbore sa sloveso nazýva prísudok):

príklad: Videl, že sa vrátili a odišiel. 

V tomto súvetí sú tri vety: 1. Videl,

                                      2. Vrátili sa,

                                      3. Odišiel.

Veta musí vyjadriť aj činiteľa, ktorý dej obsiahnutý v slovese vykonáva. Môžeme ho nazvať agens, konateľ alebo činiteľ. V našej školskej terminológii sa nazýva podmet vety.

Pozn.: Tento činiteľ nemusí byť explicitne vyjadrený. Napr. v jazyku ako slovenčina, sloveso obsahuje už informáciu o tom , kto alebo čo je činiteľom. Napr. vo vete "Videl"  je činiteľ on. V angličtine zo slovesa samotného nie je jasná osoba, a preto musí byť vždy vyjadrená.

Takže veta je slovom (alebo slovami) vyjadrená informácia, ktorá zdeľuje minimálne dej a kto ho koná.

Okrem týchto informácií môže (a niekedy dokonca musí) obsahovať aj ďalšie informácie. To, či môže alebo musí, záleží od podstaty slovesa. Niektoré slovesá vyžadujú doplňujúci údaj - predmet:

Napr.: Matka kúpe. Táto veta je gramaticky nesprávna, lebo sloveso "kúpať" vyžaduje predmet (kúpať koho alebo čo). Matka kúpe dieťa je gramaticky správna veta. V tomto prípade je dieťa predmet vety.

Takže rozbor vety Matka kúpe dieťa je nasledovný:

činiteľ = podmet = kto? čo? - matka

Dej = prísudok = čo robí? - kúpe

Predmet = koho? čo? kúpe - dieťa.

Ďalšie vetné členy pridávajú informácie o charaktere podmetu, predmetu, o mieste deja, o čase, o spôsobe, frekvencii, atď.

To, čo bližšie charakterizuje podmet alebo predmet sa nazýva prívlastok.

Napr.: Naša dobrá mama kúpe dieťa

Slovo naša je prívlastok (o akú mamu sa jedná), podobne aj slovo dobrá je prívlastok.

Príklad: Naša dobrá mama kúpe cudzie dieťa.

Slovo cudzie je prívlastok (rozvíja predmet: aké dieťa?).

Informácie o mieste, čase, spôsobe alebo frekvencii deja rozvíjajú sloveso - prísudok. Sloveso sa latinsky nazýva verbum a členy, ktoré ho rozvíjajú (po slovensky príslovkové určenie) sa nazývajú adverbiale.

Príklad: Naša dobrá mama kúpe cudzie dieťa u nás doma každý týždeň. 

Informácie o čase a mieste sú adverbiale.

Príklad: Naša dobrá mama s láskou kúpe cudzie dieťa u nás doma každý týždeň.

Určite, aký vetný člen je s láskou. 

Aby sme správne identifikovali vetný člen, musíme zistiť, aký vzťah má k ostatným členom a čo vlastne zdeľuje. Nezisťujeme gramatické kategórie, takže nemá zmysel pýtať sa pádovou otázkou (s kým? s čím?). My zisťujeme vzťah jedného člena k celej vete. Takže správna otázka bude znieť: Ako naša dobrá mama kúpe cudzie dieťa...? Ako?... odpoveď je... s láskou. Otázka ako? znamená príslovkové určenie spôsobu. 

Na adverbiale (príslovkové určenie) sa pýtame otázkami: ako, kedy, kde, prečo, ako často, z akého dôvodu, apod. Všetky adverbiale rozvíjajú sloveso.

Existuje aj vetný člen, ktorý súčasne rozvíja podmet aj sloveso - hovorí sa mu doplnok.

Príklad: Pes je priateľ človeka. 

Napriek tomu, že priateľ je v prvom páde (kto? čo?), nie je to podmet. Podmet môže byť vo vete iba jeden (aj keď niekedy je viacnásobný, ako napr: Auto, autobus, vlak a loď sú dopravné prostriedky) a tým je v tomto prípade pes. Slovo priateľ rozvíja aj podmet (pes - priateľ) aj prísudok (je priateľ) súčasne. Je to teda doplnok.

                         


Užitočné Odkazy


Daily dose of English