Gramatiku chápeme ako :

  • pravidlá správneho formovania slov, vetných členov, skloňovanie, časovanie, apod. (kodifikovaná)
  • štruktúru jazyka tak, ako ju vytvorili a chápu užívatelia (nemusí byť kodifikovaná), zaručuje to, že užívatelia sa medzi sebou dorozumejú

Naďalej sa budeme zaoberať iba gramatikou v druhom zmysle, t.j. ako daný jazyk funguje, aké princípy musíme dodržať, aby nám rozumeli ostatní užívatelia jazyka.

Najčastejšie sa dorozumievame pomocou viet. Čo je veta z gramatického hľadiska?

Keď sa učíme cudzí jazyk vo veku, keď už nestačí spontánne pozorovanie (predškolský vek), ale uvedomelo sa učíme pravidlá, slovíčka, atď., musíme poznať význam niektorých lingvistických termínov.

Každý jazyk sa skladá : 

  1. zo slov (slovné druhy) a
  2. zo vzájomných vzťahov medzi nimi, aby vyjadrili realitu (vetné členy a vetná skladba)

V skratke o slovných druhoch:

V jednotlivých jazykoch sú rôzne slovné druhy. Napr. angličtina má slovný druh členy (the, a/an), ktorý v slovenčine neexistuje.

Niektoré slovné druhy majú gramatické kategórie, iné ich nemajú. A opäť sa v jednotlivých jazykoch môžu líšiť.


Gramatické kategórie presne špecifikujú slovo. Je to podobné, ako keď si pôjdete kúpiť napr. nový telefón. Pozrime si nasledujúcu analógiu  (v našej analógii zodpovedá telefónu hocijaké slovo z daného jazyka):

-"Prosím si jeden telefón". (slovo)

-"Dobre, a aký druh to má byť?"  (slovný druh: podstatné meno, sloveso...)

-"Prosím si značku XXZY." (sloveso)

-"Áno, ale tých máme veľmi veľa."  (všetky slovesá, napr. ide, chodila, bude piecť, vedeli by, urob, bol by som sa spýtal...)

-"Viem, viem, ja chcem tú z rady ´Fikcia´." (konkrétne sloveso, napr. robiť)

-"Tú máme, ale v rôznych modifikáciách, ktorú presne si želáte?" (gramatické kategórie daného slovesa robi)

-"Jasné. Tu sú presné špecifikácie: displej: dotykový                  (osoba: tretia)

                                                   farba: ružová                      (číslo: jednotné)

                                                   bluetooth: áno                     (rod: ženský)

                                                   klávesnica: qwerty               (čas: minulý)

                                                   fotoap.: 12Mpx                    (spôsob: podmieňovací)

                                                   opera. systém: bublina         (rod: trpný)

                                                   videohovor: nie                    (vid: nedokonavý)

-"Výborne, jeden taký tu pre vás mám. Nech sa páči:". Výsledné slovo po špecifikovaní gramatických kategórií je..."bola by urobená".

Ako sme sa už zmienili, niektoré slovné druhy majú gramatické kategórie, iné ich nemajú. V slovenčine máme 5 slovných druhov, ktorým sa hovorí aj neohýbavé, lebo slová, ktoré sem patria, nikdy nemenia svoj tvar (napr. včera, pomaly, fuj, keby, lebo, nad, pod...). Tieto slovné druhy teda nemajú gramatické kategórie.

Bližšie sa o slovných druhoch a ich gramatických kategóriách môžete dozvedieť v časti Slovné druhy.


V skratke o vetných členoch:

Poznanie jednotlivých slovíčok daného jazyka nestačí k tomu, aby sme sa tým jazykom aj dohovorili. K tomu, aby sme boli schopní predať našu myšlienkovú správu inému, musíme vedieť správne vytvoriť vzťahy medzi jednotlivými slovami. 

Napr.: je veta "Davida pozval na večeru otec" a počítač, ktorý vie prekladať slovíčka. Dajme počítaču za úlohu preložiť danú vetu do angličtiny. Počítač bude prekladať jednotlivé slová: "Davida invited for dinner father".  To by sme ale nechceli, lebo takáto veta nie je gramaticky správna - t.j. angličan ju bude vnímať ako "neanglickú", vybočujúcu z normálnych anglických viet. 

Kde urobil počítač chybu? Nikde. Chybu sme urobili my, lebo sme mu zadali málo informácií a príkazov. Aby mohol správne vetu preložiť nie len obsahom jednotlivých slovíčok, ale celkovým významom vety, vrátane vzťahu medzi otcom a Davidom (kto koho kam pozval), musí počítač vedieť aj funkcie vetných členov a prípadné pravidlá, ktoré sa k nim viažu. V našom prípade musí počítač dokázať identifikovať Davida ako prijímateľa deja, alebo objekt (predmet) vety, otca ako podmet vety, čiže vykonávateľa deja, ďalej musí vedieť pravidlo pre anglickú gramatiku, že správny slovosled je podmet -- sloveso--predmet. Počítač ďalej upraví slovo "Davida" na "David" (lebo vie, že tvar mena sa v angličtine nemení, a taktiež vie, že slovenský tvar "Davida" nemôže byť podmet (kto? čo? - čiže nemôže byť vykonávateľom deja, ale objektom). Takže, ak má počítač k dispozícii všetky tieto informácie, dokáže vetu preložiť správne takto: "Father invited David for dinner".  Ak s týmto prekladom nesúhlasíte, môžete skúsiť vymyslieť pravidlá pre počítač, podľa ktorých by vedel do prekladu zohľadniť aj ďalšie faktory vety, ako napr. slovný prízvuk, intonácia, fonácia...Obávam sa však, že bez zvukovej podoby tejto vety sa musíme spokojiť s týmto prekladom.

Pri bežnej komunikácii ale nepoužívame počítač, ale vlastný mozog. Tento v obrovskej rýchlosti spracováva všetky vyššie zmienené pochody a k tomu množstvo ďalších, ktoré podvedome spracujeme a volíme najvhodnejší preklad z tých, ktoré nám mozog podvedome podsúva. V tomto prídape nám podsunul možnosti:

"David was invited for dinner by father."

"Father invited David for dinner."

"It was father who invited David for dinner".

Znalosť vetných členov a ich funkčnosť je kľúčová pri cudzích jazykoch. Lenže tu náš mozog nebude pracovať podvedome, lebo základné údaje mu ešte neboli nikdy zadané. Najprv ich tam treba zadať, potom ich treba nútiť vykonávať, potom precvičovať, aby sme dosiahli plynulosť a pohotovosť vo vyjadrovaní. Ak by sme však chceli dosiahnuť podvedomého tvorenia jazykových štruktúr a správnej gramatiky, musel by náš mozog byť vystavený pôsobeniu týchto štruktúr dlhodobo, niekoľko rokov a permanentne (čiže pobyt v krajine, kde sa daným jazykom hovorí).


Výklad vetných členov si môžete prečítať na stránke Vetné členy.

                         


Užitočné Odkazy


Daily dose of English